Čierne šťastie

Autor: Gabika 'Trixová' Hrazdilova | 11.10.2013 o 14:10 | (upravené 11.10.2013 o 14:19) Karma článku: 8,49 | Prečítané:  421x

Prebehnutie čiernej mačky cez cestu nosí nešťastie. Človek má hneď spraviť tri kroky vzad aby sa mu vyhol. Ale čo zrobiť keď sa vám také malé nešťastie zamotá pod nohy v chladnú októbrovú noc? "Normálny" človek cicu maximálne pohladká a odkráča domov do tepla. A nenormálny (ako ja) jej skúsi priniesť šťastie.

Nedá sa povedať,  že by prvé čo mi napadlo pri pohľade na malinkú čiernu mačičku s obrovským brušiskom, v ktorom driemala budúca generácia, bolo niečo ako "Chúďatko, čo s tebou bude?". Len som automaticky vzala umravčané decko na ruky. Sadli sme si na prvú lavičku a zavolali jediným dvom ľuďom, ktorý boli v minulosti schopný mi dvihnúť aj o polnoci. Magda našťastie dvihla a po vzájomnom skomentovaní, že aj tak budem márne čakať na pomoc od niekoho cudzieho, sme sa s cicou vybrali domov.

Kam vopchat mačku v miestnosti o ploche cca 12 metrov štvorcových v ktorej už na mňa čakali 3 feny, zajac a moja exotická hydina(andulák, anduláčka a aymara). So slovami: "Tu počkaj. Ja niečo vymyslím." som ponechala micinku vo výťahu. Predstava ako niektorý sused zatiaľ privolá výťah a nájde tam tento poklad bola pre mňa dosť tragikomická. Nemusím asi vravieť, že vždy, keď sa so zverincom sťahujem z bytu preč, šampanské tečie po poschodiach prúdom. Otváram byt a bohužiaľ sa ešte svieti. Mama tak ako vždy čaká kým prileziem domov. Kukuč po izbe mi hneď vnukol nápad kde bude slečna spať. Ďuro dostal vyhadzov z vlastnej klietky a bol vyhostený ku psiskám - aj tak im chodí oštiavať pelech tak to jednu noc s nimi vydrží. Rýchlo som bežala po micu. Keď toto čudo moja mama zazrela, bola som vďačná, že nemusím volať sanitku. Našťastie po mojich slovách, že ráno tu už tento čierny(doslova) pasažier nebude, odchádza spať. Hmmm nebude, ale kde bude to ešte ani veveričky netušia.

Noc je úžasná. Mňaučanie pumy zavretej v klietke sa strieda s dupaním nasratého zajaca. Našťastie to nepočuť mimo izbu. Dúfam.  Počas noci kontrolujem mail aj mobil. Ako sa dalo čakať okrem stupidných komentov a odpovedí aká je pekná a že je to ľuďom ľúto nič. Ľudí, čo sa seriózne snažili pomôcť môžem spočítať na prstoch, a ešte mi nejeden ostane prázdny. Ráno o ôsmej po asi 3 hodinách spánku medzi mňaučaním vybavujem rýchlo sterilku. Ďakujem Blanke a ambulancii Slon na Kalinčiakovej za úžastnú pomoc v tomto smere. Odľahlo mi, že polovica problému už je vyriešená. No nemala som kričať hop, kým ešte jama nebola preskočená.

Malá Klára(ako dostala pracovné meno) bola síce mazlíček ale len kým sme nevyšli na ulicu. V postroji a na vodítku som rozhodla ísť busom na Mier kde nás čakala prepravná taška. Neviem aké opiáty mi privodili myšlienku, že kotná mačka bude pokojne čakať na rukách alebo v taške kým pocestujeme busmi. Ešte sme len nastupovali dverami a už mi Klárka vysela doslova z ucha. Zpacifikovala som ju sa sadli sme si na sedadlo. Krvi zo mňa tieklo ako zo slona. Spolucestujúci mali úžastnú show. Modlila som sa aby sme už boli vonku a súrila Vevu nech si s tou taškou švihne na zastávku. Zase som sa predčasne tešila pri pohlade na tašku, že je po probléme. Kláru sme síce narvali do tašky no udržať ju tam bolo priam nemožné. Keď sa šelma ukľudnila zbehla som rýchlo kúpiť niečo na to moje nešťastné rubínové ucho. Pri návrate som už zdialky videla bojujúcu Vevu a veľkú čiernu machuľu, ktorá sa nevzdáva svojej šance na každú uštedrenú ranu. Pribieham a znovu pacifikujem túto slečnu s divým pohľadom(myslím teraz na mačku). Prevezmem si tento nebezpečný tovar a lúčime sa s Vevou. Cesta ďalším busom bola o niečo lepšia. Vystupujeme a nastáva viac ako polhodinové hľadanie ambulancie. Odovzdávam cicu a idem si do obchodu kúpiť tabuľku čokolády na ukľudnenie.

Kedže sa nikto neozval okrem Magdy, kto by konkrétne vedel v tejto chvíli pomôcť po sterilizácii sa jej ujme ona. Ja zničená a už ani neschopná niečo ďaľšie s ňou riešiť som nekonečne vďačná Belovi, ktorý ju sám preváža do bezpečia k Magde. V zápetí sa mi ozýva Dalibor s ponukou na dočasku. Ráno sa však dozvedám, že Klára si našla novú paničku a teda dočaska nie je potrebná.

Zhrnutie:

Klara

Čo je potrebné na nájdenie šťastného konca?

- 1 kotná mačka s kúzelným pohľadom

- 1 blázon, ktorý sa ňou nechá oblbnúť

- 1 zajac gentleman,ktorý ponúkne dáme svoju posteľ na prespatie

- 1 organizácia, ktorá zabespečí sterilku

- 1 požičaná taška

- 1 užasný tím veterinárov, ktorý cicu vysterilizuje

- 1 zlatá duša, ktorá ciceposkytne kúsok miesta na vyliečenie

- 1 Belo :)

- 1 rodina s otvoreným srdcom

- kopec šťastia, ktorý túto kombináciu v pravý čas prepojí

 

Takže do budúcna, keď mi niekto povie, že nemohol zvieraťu pomôcť lebo, ... nech radšej ani túto vetu nezačína.

Prajeme pekný umňaučaný deň

Gabika a šťastná Klára.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?